O VPLYVE MÉDIÍ

            Médiá sa nazývajú aj „siedmou veľmocou“. Spomínaný bonmot zaviedol v 70-tych rokoch 19. storočia nemecký ríšsky kancelár Otto von Bismarck, keď ku šiestim vtedajším svetovým mocnostiam (Anglicko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Taliansko, Rusko) priradil médiá.
            Moc médií manipuluje s verejnou mienkou, hýbe kolesami dejín. Dokáže z nijakého príbehu urobiť príbeh obrovský a naopak. Na niektoré témy a udalosti sa médiá dokážu zamerať, iné, naopak, vedia zamlčať. Opakovaním nepodstatných správ vytvárajú dojem dôležitosti. Modelujú nový kontext udalostí, udržiavajú diskusie len v istých medziach.
            Prostredníctvom médií sa mnohé vyfabrikované správy stávajú zaručene „objektívnymi“. A hoci sa vo všeobecnosti vie, že iba zlomok toho, čo zverejnia médiá, je pravda, väčšina ľudí skonzumuje takmer celý ich obsah a žije v ilúzii, že vie, ako sa veci stali. Najmä, ak sa téma opakuje viackrát.
            Médiá „interpretujú“ svet. A ani u tých „najobjektívnejších“ a „najserióznejších“ to nie je nikdy zrkadlenie skutočnosti. (i keď za tým nemusí byť žiaden úmysel vedome skresľovať pravdu)

            Jednou z oblastí, ktorú médiá v súčasnosti veľmi silne v spoločnosti formujú, je aj oblasť vnímania ľudskej lásky, nadväzovania vzťahov, zakúšanie sexuality. Romantické filmy nás privádzajú k myšlienke, že náš vzťah by mal byť stále úžasný, vášnivý. A tak sa môže stať, že ak je naše manželstvo iné, pýtame sa, či v ňom niečo nie je v poriadku.
            Dnešná doba tomuto fenoménu priradila pomenovanie „emocionálna pornografia“, čo znamená, že práve tak, ako pornografia prináša nerealistické očakávania pre sex a telesnosť, tak fantastické príbehy o láske privádzajú spotrebiteľov k tomu, aby očakávali bozkávanie v daždi či neustále dramatické okamihy lásky. Ako tomu môže konkurovať reálny život?
            „V skutočnom vzťahu vynášate smeti, platíte účty, rozprávate sa o deťoch,“ hovorí psychológ. „Veľká časť vzťahu je naozaj nudná. Ľudia si však neuvedomujú, že aj ten najlepší a najkrajší deň ich života obsahuje množstvo nudných vecí.“ (Nemali by sme tiež zabúdať na to, že práve tie najromantickejšie filmy sa zvyčajne vo chvíli, keď sa vzťah začne, skončia.)
            Médiá sa v značnej miere pričiňujú o to, že ľudia sa vo vzťahoch zameriavajú stále viac na túžbu po šťastí, po osobnom naplnení. Keď ale tieto pocity opadnú, hľadajú šťastie v inom vzťahu. Istá štúdia poukazuje na to, že mladí ľudia síce túžia po tom, aby ich prvé manželstvo vydržalo, ale nie sú optimistickí, že to tak naozaj bude. Sú pripravení na možnosť „sériového“ manželstva, v ktorom sa vydajú alebo oženia dva alebo tri razy.
            Vplyv médií na formovanie vzťahov medzi mužom a ženou je dnes ešte viac umocnený, keďže naše obrazovky už nie sú iba v našich obývačkách, ale aj „v našej ruke“, v „našom telefóne“.
            O to menej času vďaka médiám a novým technológiám venujeme druhým ľudom. Namiesto toho, aby sme sa rozprávali, posielame SMS, kontrolujeme e-maily, sledujeme YouTube a Twitter, mnohí sekundu po sekunde aktualizujeme svoj status na Facebooku. Používame najrozličnejšie spôsoby, aby sme sa spojili s rozsiahlymi sociálnymi sieťami ľudí, a pritom tie isté technológie nám zabraňujú, aby sme sa rozprávali s najbližším, ktorý sedí vo vedľajšej izbe.